V záhrade sa človek zabaví vždy. Záhrada je totiž kusom prírody. A tá sa neustále mení, rozvíja do krásy a potom zasa odkvitá a vädne. V neustálom kolobehu je úlohou človeka, aby tento ustavičný pohyb a dynamický proces občas pribrzdil (vytrhal burinu) alebo naopak urýchlil (použil hnojivo).

Pohyb v záhrade však neznamená len zmenu vzhľadu samotnej záhrady. Pohyb v záhrade je aj pohybom záhradníka. Záhrada je nekonečným zdrojom pracovného vyťaženia. V každom ročnom období poskytuje od rána do večera možnosť venovať sa fyzickej aktivite. A tá je, ako vieme, zdraviu nie len prospešná, ale dokonca pre zdravie človeka nevyhnutná. Dokonca existujú aj memečká, ktoré názorne zobrazujú, ktorá činnosť v záhrade posilňuje a formuje ktorú časť tela. Fúrik formuje stehná a lýtka, nožnice na živý plot prsné svaly, krompáč ramená… Zaujímalo by ma, čo posilňuje taký rebrík, alebo oberač na ovocie. 🙂

Ale vážne. Kombinácia pohybu na čerstvom vzduchu a pekného prostredia je isto zdraviu prospešná. Samozrejme, nehovoríme tu o extrémnych záhradách, ktoré sú skôr lánmi, roľami či plantážami.

A ak niekto namieta, že v zime sa predsa v záhrade nepracuje, hneď vieme, že sa jedná o amatéra. Pravý záhradkár totiž v zime študuje, pripravuje náradie (zlepšuje jemnú motoriku), zháňa osivo a hneď ako sa zima preklopí do druhej polovice, už vykonáva rez ovocných stromov (zlepšovanie celkovej koordinácie tela).

Ale je takmer úplne jedno, či sa jedná o ovocnú, zeleninovú, či len dekoračnú záhradu s výlučne rekreačným účelom. Záhrada je stále v pohybe a v pohybe musí byť aj jej majiteľ. Ak sa záhrada ponechá sama na seba, nerozvíja sa, ale pustne. A (ďalší paradox), pustne “do divočiny”. Ale aby sme boli spravodliví – záhrada je aj zdrojom relaxu a oddychu. Najmä v horúcich dňoch je oddych v pokoji záhrady skutočným rajom.